Už to vidíš?

Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel k hrobu prvý. Videl a uveril. Ešte totiž nerozumeli Písmu, že má vstať z mŕtvych. Potom sa učeníci vrátili domov.
Evanjelium podľa Jána 20:8-10

Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymos, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu teda povedali: „Videli sme Pána!“ Ale on im odpovedal: „Pokiaľ neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch, ak nevložím prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ Po ôsmich dňoch boli učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Hoci dvere boli zatvorené, Ježiš prišiel, postavil sa do stredu a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Daj si sem prst a pozri si moje ruky! Daj sem ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení, ktorí nevideli, a uverili.
Evanjelium podľa Jána 20:24-29

Zrak je pre človeka jeden z najdôležitejších zmyslov. Pomocou zraku vnímame množstvo informácií a vytvárame si obraz o prostredí okolo nás. Zrak je veľmi klamlivý a zo zmenou perspektívy pohľadu sa môže meniť aj vnímaná realita, ale skutočnosť aj napriek nášmu vnímaniu zostáva nezmenená. Dôležitejšia schopnosť ako vidieť veci je vedieť pozorovať skutočnosť. Ako ale vnímať skutočného Boha, ktorého človek nevidel a málo ľudí ho skutočne počulo? Práve nato nám slúži viera, skrze ktorú môžeme nadobudnúť silnejšie presvečenie ako cez prirodzené zmysly. Viera nie je nástroj, ktorým robíme z niečo predstavovaného skutočnosť. To že človek niečomu verí, neznamená to, že to je skutočnosť. Koľko ľudí na svete pevne verí vo falošného Boha, nepravdivým konšpiračným teóriám a žije v omyle? Božia viera pochádza z Pána Boha a z Jeho Slova. Učeníci, keď prišli k otvorenému hrobu, hoci ešte nepoznali Písmo, ktoré hovorilo o skutočnosti zmŕtvychvstania, spomenuli si na slová Pána Ježiša o tom, že musí zomrieť a na tretí deň vstať z mŕtvych. Ten, ktorý sa stal až ustáleným pomenovaním pre neveriaceho, neveril ani po pevnom svedectve o prázdnom hrobe a osobnom stretnutí so zmŕtvychvstalím Pánom. Tomášova viera nespolupracovala s tým, čo si pamätal od Pána a počul od svojich priateľov, preto stále nebol presvedčený o skutočnosti. Až keď na vlastné oči uzrel Pána, ktorý poznal jeho zmýšľanie, uveril. Viera nie je presvedčenie o neviditeľných veciach bez akéhokoľvek dôvodu alebo dôkazu. Učeníci Peter a Ján uverili, že Pán vstal z mŕtvych, keď videli dôkaz prázdneho hrobu. Tomáš potreboval ešte ďalší dôkaz, aby prekonal prekážku viery vo svojom zmýšlaní. Pri čítaní Biblie nachádzame dôvody, prečo dôverovať tomu, ktorého sme nevideli. V dnešnej dobe máme veľkú výhodu oproti učeníkovi Tomášovi, keď máme v rukách svedectvo úplného Božieho Slova. V Biblii sa píše, že Pán Boh odmeňuje tých, ktorí ho usilovne hľadajú. Dôkazom toho je svedectvo tých, ktorý ho už našli a spoliehajú sa na neho.