Poďme, pokloňme sa Mu

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci z východu. Pýtali sa: „Kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť.“ …Poslal ich do Betlehema a povedal: „Choďte a podrobne zistite všetko o tom dieťati. Keď ho nájdete, oznámte mi to, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až zastala nad miestom, kde bolo dieťatko. Keď uvideli hviezdu, naplnila ich veľmi veľká radosť. Vošli do domu, uvideli dieťatko s jeho matkou Máriou. Padli na zem a klaňali sa mu. Otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.
Evanjelium podľa Matúša 2:1-2, 8-11

On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepovažoval za korisť, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka, ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno nad každé meno, aby sa pri mene Ježiš zohlo každé koleno tých, čo sú na nebi, na zemi aj v podsvetí a aby každý jazyk vyznával na slávu Boha Otca: „Ježiš Kristus je Pán.“
List Filipanom 2:6-11

Už ste niekedy uvažovali, prečo je Pán Ježiš Kristus označený ako židovský kráľ? Hoci nikdy v Izraeli nekraľoval, najbližšie ku kraľovaniu mal, keď v týždeň svojej smrti vchádza do Jeruzalema na oslovi alebo keď je korunovaný korunou z tŕnia, pred tým než je pribitý na kríž. Na začiatku života sa mu klaňajú nežidia z východu a prinášajú mu s prejavom kráľovskej pocty kráľovské dary. Na konci života ho Židia odmietajú a vravia: “Nemáme kráľa, iba cisára!” Starý zákon hovorí o zasľúbení panovníka z pokolenia Júdu, presnejšie z Dávidovej rodiny, ktorý sa narodí v Betleheme, v meste Dávidovom, a jeho kráľovstvo nebude mať koniec. Pán Ježiš spôsobom narodenia a zázrakmi potvrdil, že On je skutočne sľúbený Panovník. Z ľudského pohľadu je smrť na kríži zlyhaním, no z Božieho pohľadu je to splnenie poslania. PRETO ho Boh nad všetko povýšil! O čo viac dnes, keď je povýšený nad všetko Bohom, než ako vtedy v Betleheme, je hodný toho, aby sme sa mu poklonili, vzdali mu kráľovskú poctu, obetovali dary a vyznali, že je Pán. Vieš, že sa pred ním raz pokloníš? Prečo to nespraviť dnes dobrovoľne s požehnaním, ako potom sťa premožený Boží nepriateľ s hanbou a škodou vlastného života? Veríš, že je kráľ, ktorý zomrel na kríži za tvoje hriechy?

Pridaj komentár