Ó, blahoslavenstvá!

Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožných,
na ceste hriešnikov nestojí a na stolici posmievačov nesedí.
Žalm 1:1

Aký štastný a požehnaný je človek, ktorý je charakterizovaný na začiatku Žaltáru chváliacich Boha. Tí, ktorí skúsili vo svojom živote, že Pán Boh je mocný vytrhnúť z nebezpečenstva a je ako pevná Skala pre tých, ktorý sa na Neho spoliehajú, opisujú človeka, ktorý má Božiu priazeň a odmenu počas a na konci svojho života. Aké zvláštne, že skôr je charakterizovaný práve tým, čo nerobí, ako tým čo robí. V prvom rade neprijíma radu od bezbožného človeka. Tú radu, ktorá na prvý pohľad vyzerá racionálne, múdro, no na jej konci je zahynutie. Hoci príslovie hovorí, že múdrosť sa skrýva v množstve radcov, beda človeku, medzi ktorého radcami je bezbožník. Rada bezbožného vedie na cestu hriešnika, človeka, ktorého možno charakterizovať jeho hriešnym konaním. Jedna rada môže viesť na cestu klamstva, iná na cestu smilstva alebo opilstva. Nakoniec tam, kde to začne radou bezbožného, pokračuje po ceste hriešnika, končí to na mieste posmievača. Tam kde to začalo nenápadne pohrdnutím Božou radou, pokračovalo to viditeľným hriešnym konaním, skončilo otvoreným vysmievaním sa Bohu. Blahoslavený človek, ktorý nie je na tejto trajektórii do záhuby. Namiesto rady bezbožného, poslúchol radu Písma, ktorá znie: “Bezbožný nech zanechá svoju cestu a hriešny svoje zmýšľanie. Nech sa vráti k Hospodinovi a on sa nad ním zmiluje; k nášmu Bohu, lebo on veľa odpúšťa.” Poslušnosť k tejto výzve sa pretavuje do múdrosti od Boha, ktorá je najskôr čistá a ďalej prináša dobré ovocie požehnania a nakoniec má isté svoje miesto spočinutia v Božej prítomnosti. Preto je namieste zvolať: Blahoslavený človek, ktorému toto patrí!” Kto to ale o sebe môže povedať? Niekto by mohol namietať, “Ja predsa nie som ateista a nevysmievam sa z Boha!”, to je síce chvályhodné, no čo tvoj viditeľný hriech, ktorý nevieš opustiť? A zase iný, “Mňa všetci poznajú ako dobrého človeka. Nikto o mne nemôže povedať, že som hriešnik!”, no zachoval si sa vždy podľa Božej rady? Nevyhnutne musíme prísť k záveru Písma, že: “Nieto spravodlivého, niet ani jedného, niet rozumného, niet nikoho, kto by hľadal Boha.” Každému patril údel posmievača – zahynutie. No keď prišiel On, Pán Ježiš Kristus, ktorého charakterizoval tento text od narodenia po smrť na kríži, môže sa Boh vskutku zmilovať nad hriešnikom a odpustiť mu. Ak sa spoľahneš, že Boh dal svojho Syna, aby zniesol na tvojom mieste koniec, ktorí ti patril a tebe dal údel blahoslaveného človeka, ktorý patril iba jedinému človekovi,Jeho Synovi, budeš vskutku blahoslavený.