Nevädnúca nádej

Vyrastie azda trstina tam, kde nie je močiar? Rozmnoží sa šachorina bez vody? Keď sa ešte zelená, keď sa ešte nezrezáva, prv ako každá iná tráva vyschne. Tak pochodia všetci, ktorí zabúdajú na Boha, a nádej podliaka zhynie.
Job 8:11-13

Požehnaný je muž, ktorý dôveruje Hospodinovi a ktorého nádejou je Hospodin.Bude ako strom zasadený pri vode, svoje korene zapustí pri potoku, nebude sa báť, že príde horúčava, jeho lístie zostane zelené. V suchom roku bude bez obáv a neprestane rodiť ovocie.
Jeremiáš 17:7,8

Prečo práve zelená je farbou nádeje, môžeme sa na vlastné oči presviedčať práve teraz na jar. V Božom Slove, Biblii, môžeme porovnať vegetáciu rákosu so stromom pri vodnom toku. Životadarné rieky ako Níl alebo Eufrates v časoch, keď ľudia ešte umelo neusmerňovali vodné toky, sa v istých ročných obdobiach vylievali zo svojho koryta a prinášali so sebou vzácnu úrodnú pôdu. Takto vyliata rieka vytvorila veľmi vhodné podmienky pre rast rýchlorastúcich bylín, napríklad rákosom. Hoci rákos náhle vyrastie, ešte rýchlejšie usychá s ustupujúcou vodou. Na druhej strane strom, ktorý rastie roky a zapúšťa svoje korene hlboko do zeme, kým nezapustí svoje korene ku spodnej vode, býva zelený každý rok. Takýto strom už nie je ďalej ovplyvňovaný vonkajšími podmienkami. Podobná zelene rákosu je nádej bezbožného človeka. V istých fázach života máva bezbožný človek veľa dôvodov k nádeji. Kariera, majetok, veda či potomstvo sú ako úrodné vody Nílu, v ktorých nádej rýchlo vzchádza, no nakoniec vädne. Nádej vierou založená hlboko v Slove Pána Boha mohutnie aj v časoch, keď majetok sa rozkotúľa, deti odídu, kariera skončí a veda neuspokojí.