Blahoslavenstvo tej Knihy

Ale má záľubu v zákone Hospodinovom
a o jeho zákone rozmýšľa dňom i nocou.
Žalm 1:2

Niekto kedysi povedal, že tam, kde nájdeme stopu slova požehnanie, môžeme si byť istý, že natrafíme na pobožného človeka. Blahoslavený človek je tu charakterizovaný ako ten, ktorí má pôžitok z Božieho zákona. Je to kniha zákona, ktorá hovorí o Božom požehnaní ale i Božích nariadeniach a právnych úpravách. Požehnaný človek, ktorý kráča po ceste, ktorú upravujú zákony a predpisy tejto knihy. V čom spočíva pôžitok z tejto knihy? Je to pre množstvo a rozmanitosť sľúbených požehnaní o ktorých pojednáva? Predstaviť úžitok a neukázať metódu ako ho získať je arogancia najhrubšieho zrna. Akú radosť má človek, ktorý nemohol svojimi schopnosťami dosiahnuť na požehnanie a teraz pozná spôsob ako ho uchopiť. Akú slasť prežíva ten, ktorý doteraz len počul o mieste prebývania požehnania, no teraz pozná k nemu aj cestu. Druhá polovica verša hovorí o druhej charakteristike požehnaného človeka. Jedno príslovie hovorí: “Lebo ako zmýšľa vo svojej duši, taký je.” Premýšľanie charakterizuje človeka, či už zlého alebo dobrého. Aj Pán Ježiš aplikoval jeden zákon z desatora na zmýšľanie človeka, keď povedal: “Každý, kto sa žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou v srdci scudzoložil.” Chlípne pohľady vychádzajú zo žiadostivých myšlienok necudného človeka. Čím je plnené srdce, to hovoria ústa, robia ruky a za tým sa ženie aj celý človek. Ak sa pokúšaš opustiť cestu hriešnika vlastnými silami a bez Záchrancu, ignoruješ Božiu úpravu, ktorá hovorí: “Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený.” Ak uveríš, že Boží Syn zomrel za tvoje hriechy a zniesol Boží trest, ktorý patril tebe, Boh zmení tvoje srdce a z človeka, ktorý doteraz odmietal akékoľvek nariadenie tej Knihy, bude milovník Jeho zákona milosti, lebo to bude stanova tvojho spasenia a inštrukcia k požehnanému životu.